Božićna dekoracija / Christmas decoration

Kao što je i bilo najavljeno, ovaj utorak (23.11) smo imali susret sestara u Padini, na kome smo radili Božićnu dekoraciju, uz pomoć sestara iz Austrije. Bilo je prisutno oko 25 sestara iz Austrije, Vrbasa, Vršca, Kovačice i naravno, Padine. Bilo nam je drago da ugostimo i dve sestre iz Baptističke crkve u Padini. Sestre iz Austrije, Doris i Margit su donele materijal za pravljenje raznih Božićnih ukrasa a naš prilog je bio pekmez koji su one ponele sa sobom za Austriju kako bi tamo bio prodat i novac upotrebljen u misijske svrhe. Tokom ovog susreta nije izostalo ni kratko bogosluženje koje je poslužilo kao uvod u naš zajednički dan. Kroz pesme, molitvu i reč smo hteli da se potsetimo da na prvom mestu ovo radimo kako bi proslavili Gospoda i služili mu kroz službu ljudima. Stih koji nas je pratio ceo dan je bio Galaćanima 6:9: "Ne posustajmo čineći dobro, jer ćemo, ako ne klonemo, žnjeti u pravo vreme." Ako imamo otvoreno srce za Božje delovanje, tada i ono malo što uradimo Bog može blagosloviti i umnožiti kao te dve ribe i pet hlebova koji su nahranili veliki broj ljudi. Bile smo ohrabrene kroz sve to i nadamo se sličnom susretu i sledeće godine.

Ako aj bolo oznámené, tento utorok (23.11) sme mali stretnutie sestier v Padine, na ktorom sme vyrobili Vianočnú dekoráciu, s pomocou sestier z Rakúska. Bolo prítomných 25 sestier z Rakúska, Vrbasu, Vršcu, Kovačice a samozrejme, z Padiny. Boli sme radi, že sme mohli uhostiť aj dve sestry z Baptistickej cirkvi v Padine. Sestry z Rakúska, Doris a Margit priniesli materiál na výrobu rôznych Vianočných ozdôb a náš príspevok bol lekvár, ktoré oni zobrali so sebou do Rakúska, aby ho predali a tie peniaze boli použité na misijné účely. Počas tohto stretnutia sme nevynechali ani krátke bohoslužby, ktoré tiež boli úvodom spoločného dňa. Cez piesne, modlitbu a slovo sme si chceli pripomenúť, že na prvom mieste to robíme, aby sme oslávili Pána a slúžili mu slúžiac ľuďom. Verš, ktorý nás celý deň nasledoval bol Galaťanom 6:9: "Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme žať, keď príde čas." Ak máme otvorené srdce pre Božie pôsobenie, vtedy aj to málo čo urobíme Boh môže požehnať a rozmnožiť ako tie dve rybky a päť chlebov, ktoré nasýtili celý zástup. Boli sme povzbudené cez všetko toto a tešíme sa na podobné stretnutie aj o rok.

As announced, this Tuesday (November 23rd) we had a women's meeting in Padina, where we made Christmas decoration, with the help from sisters from Austria. There were 25 women present from Austria, Vrbas, Vršac, Kovačica and, of course Padina. We were glad to welcome two women from the Padina Baptist Church. Sisters from Austria, Doris and Margit brought material for making of all sorts of Christmas decorations and our contribution was the jam, which they took back with them to Austria to sell them and use that money for mission projects. During this meeting we had a short worship service as an introduction to our day together. Through songs, prayer and word we were reminded that first of all, we do this in order to worship our Lord and serve Him by serving other. The verse which followed us this whole day was Galatians 6:9: "Let us not become weary in doing good, for at the proper time we will reap a harvest if we do not give up" If we have an open heart for God's action, God can bless and multiply even the small things that we do, just like the two fishes and five loaves of bread which fed the multitude. We were encouraged by everything and we look forward to our next meeting next year.

Thanksgiving

"Hvala Bogu na njegovu neiskazanom daru!" (2. Korinćanima 9:15)

Dana 13.11 smo na našem bogosluženju imali Večeru Gospodnju, ali i Dah zahvalnosti.

Svake godine naša zajednica odredi jedan nedeljni dan kada mislimo naročito na zahvalnost Bogu za sve darove koje nam je dao. Kada kao vernici shvatite da, "...svaki savršen poklon dolazi odozgo od Oca svetlosti..." (Jakov 1:17), tada nije teško primetiti da su mnoge stvari za nas bogatstvo i blagoslov.

Trudimo se i vizuelno da aranžiramo zrele plodove - od svega što je sazrelo u našim baštama i poljima. Kada je to na jednom mestu, sa ciljem da nas potakne na zahvalnost Bogu, onda izgleda zaista lepo i bogato. Broj narasta u dugi niz darova koji nam služe kao sredstvo fizičkog postojanja. Ali to nisu oni najskuplji pokloni koje smo dobili od Boga.

Tokom Večere Gospodnje, shvatamo da žrtva Gospoda Isusa za nas predstavlja "neiskazan dar". U ovom daru imamo i mi dar spasenja. Onaj ko je dobio dar večnog života kroz veru u Isusa - Sina Božjeg, on poseduje najdragoceniji dar!

Ovde su i braća i sestre sa kojima možemo živeti u ljubavi Božjoj. Tu su i naši prijatelji koji nas obogaćuju svojom dobrotom. I naše porodice predstavljaju za nas bogatstvo. Kada vidimo ovakve stvari i kada nas ispunjavaju radošću i mirom, onda je to za svakoga pravo bogatstvo. U takvoj atmosferi nije teško ispoljiti sopstvenu darežljivost.

Kako to može neko da postigne? Mi bismo rekli: jednostavno je:

Kada Gospod savetuje: "Tražite najpre kraljevstvo Božje i pravdu njegovu, i ovo će vam se sve dodati." (Matej 6:33), tada je zadat redosled prioriteta jer kada naučimo imati pravi odnos prema Bogu, tada ćemo biti u stanju da izgradimo pravi odnos i sa ljudima. kada to počne da funkcioniše i u našem životu, to znači da smo po nebeskim merilima bogati.

Srce koje svesno oseća bogatstvo primljenih darova, i samo će osetiti želju da dariva.

izbroji i ti svoje darove danas, i ispolji ličnu zahvalnost prema svome darodavcu!

"A vďaka Bohu za Jeho dar, ktorý sa nedá vypovedať." (2. Korinťanom 9:15)

Dňa 13.11 sme mali bohoslužby s Večerou Pánovou, ale aj Deň vďakyvzdania. Každý rok si ako zbor určujeme jeden nedeľný deň keď zvlášť rozmýšľame na tému vďačnosti Bohu za všetky dary, ktoré nám dal. Keď si ako veriaci uvedomujeme, že "...každý dokonalý dar zostupuje zhora od Otca svetiel..." (Jakub 1:17), tak nie je ťažko povšimnúť si mnohé veci, ktoré predstavujú pre nás bohatstvo a požehnanie.

Snažíme sa aj vizálne si pred očami naaranžovať plody zeme - zo všetkého čo nám v záhradách a na poliach dozrelo. Keď je to na jednom mieste, a keď je tu preto, aby bolo výzva k vďake Bohu, tak to naozaj vyzerá pekne a bohato. Počet stupňuje na dlhý rad darov, ktoré sú tu ako prostriedok k telesnej existencii. Ale to nie sú tie najvzácnejšie dary, ktoré sme od Boha prijali.

Počas Večere Pánovej si uvedomujeme, že obeť Pánova je pre nás ten "dar, ktorý sa nedá vyrozprávať". V Ňom sa aj nám dostalo spasenie. Ten, kto dostal večný život na dar skrze vieru v Ježiša - Syna Božieho, ten vlastní najvzácnejší dar!

Tu sú aj bratia a sestry, s ktorými smieme nažívať v láske Božej. Tu sú aj naši priatelia, ktorí nás obohacujú svojou dobrotou. Tu sú naše rodiny, ktoré predstavujú pre nás bohatstvo. Keď toto všetko vidíme a keď nás to naplňuje radosťou a pokojom, tak to je potom pre každého ozajstné bohatstvo. V takej atmosfére nie je ťažko prejaviť aj svoju štedrosť!

Ako sa k tomu môže niekto dopracovať? Povedali by sme: jednoducho:

Keď nám Pán radí "hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a to všetko vám bude pridané" (Matúš 6:33), je v tom pre nás dôležitá priorita poradia preto že keď sa naučíme mať s Bohom správny vzťah, tak budeme vedieť budovať správny vzťah aj s ľuďmi. Keď to začne aj v našom živote fungovať, tak to znamená že sme podľa nebeských meradiel bohatí.

Srdce, ktoré vedome pociťuje bohatstvo z prijatých darov, aj samé žačne túžiť darovať.

Sčítaj aj ty svoje dary dnes a vyjadri svoju osobnú vďaku svojmu darcovi!

"Thanks be to God for his indescribable gift" (2 Corinthians 9:15)

On November 13th, we had a service with Communion and Thanksgiving celebration. Every year we choose one Sunday when we especially think about thankfulness to God for all the gifts he has given us. When we, as believers consider that "...every good and perfect gift is from above, coming down from the Father of the heavenly lights..." (James 1:17), it is not difficult to notice all the thing that enrich and bless us.

We also try to arrange those produce before our eyes - a specimen from everything that grows in our gardens and fields. When you put it in one place and when it is there as a calling to thank God, it really looks wonderful. There are so many gifts which are a means to a physical existence. But, those are not the most precious gifts that God gives us.

During Communion, we can realize that the sacrifice of the Lord is the "indescribable gift". Through it we have received our salvation. Those who have received the eternal life through faith in Jesus - the Son of God, those are the ones who possess the most precious gift!

There are also the brothers and sisters with whom we can live in love. There are also our friends who enrich us with their goodness. There are our families which  are a fortune for us. When we see all this and when it fills us with joy and peace, then it is the true treasure for everybody. In such atmosphere it is not that difficult to be generous.

How can anyone come to this? We could say: easily:

When the Lord gives us the advice: "Seek first his kingdom and his righteousness, and all these things shall be added unto you" (Matthew 6:33), there is an important priority for us in that when we learn how to have a good relationship with God, we will be able to build good relationships with people, too. When this starts working in our lives, it means that we have become rich - according to heavenly measurements.

The heart which experiences riches from gifts received will have the desire to give, too.

Count your gifts today and express your gratitude to God who has given you so much!

Put u SAD (4) / Cesta do USA (4) / USA Trip (4)

U subotu 29. Oktobra, nakon konsultacija, zajedno sa mojim "novim" domaćinima, Anom i Tedom Ditman, sam odputovala za Gejnsvil u državu Džordžija. Oni su članovi tamošnje Metodističke crkve koja je u partnerskom odnosu sa našim zajednicama u Padini i Kovačici. Kao misijski koordinator i predstavnik partnerskih crkava u Padini i Kovačici, pozvali su me da iskoristim priliku što se nalazim u SAD-u i ponovo ih posetim. I tamo sam imala mogućnost da govorim o životu i radu naše crkve u Srbiji. Imala sam dve prezentacije i kao partnerska crkva su posebno bili zainteresovani da čuju nešto više o crkvama u Padini i Kovačici. Tako smo u ponedeljak imali poseban sastanak na kome smo razgovarali o novim načinima saradnje, o poboljšanju međusobne komunikacije uprkos udaljenosti, o načinima kako duhovno obogatiti jedni druge i kako biti ohrabrenje jedni drugima.

U sredu, pre samog odlaska kući, sam imala mogućnost da učestvujem u jednoj humanitarnoj akciji koja se zove "Hrana na točkovima" (engl. "Meals on Wheels"), u kojoj su neki od članova crkve u Gejnsvilu uključeni i pozvali su me da budem deo tima. To je akcija gde oni raznose kolima hranu onima koji su siromašni ili bolesni i nisu u mogućnosti da kupe. Iako možda kada spomenemo Ameriku, odmah pomislimo kako su svi bogati i bez problema, činjenica je da i tamo postoji puno ljudi kojima je takođe potrebna nečija pomoć. Zahvalna sam Bogu za sva nova iskustva koja sam stekla na ovom putovanju kao i za sve divne ljude koje sam srela i u čijim srcima gori Božja ljubav za Njegovo delo.

V sobotu 29. Októbra, po ukončení konzultácie, spolu s mojimi novými hostiteľmi, Anne a Ted Dittman, odcestovala som do Gainesville v štáte Georgia. Oni sú členovia tamojšej Metodistickej cirkvi, ktorá je v partnerskom vzťahu s našími zbormi v Padine a Kovačici. Ako misijný koordinátor a predstaviteľ partnerských zborov v Padine a Kovačici, pozvali ma, aby som využila príležitosť, že som v USA, aby som ich znovu navštívila. Aj tam som mala možnosť hovoriť o živote a práci našej cirkvi v Srbsku. Mala som dve prezentácie a ako partnerská cirkev, mali obzvlášť záujem počuť niečo viac o cirkvách v Padine a Kovačici. Tak sme v pondelok mali špeciálne stretnutie, na ktorom sme hovorili o nových spôosoboch spolupráce, o zlepšení vzájomnej komunikácie napriek vzdialenosti, o spôsoboch ako duchovne obohatiť jedni druhých a ako byť na povzbudenie jedni druhým.

V stredu, pred samým odchodom domov, mala som možnosť zúčastniť sa jednej humanitnej akcie s názvom "Jedlá na kolesách" (angl. "Meals on Wheels"), v ktorej sú niektorí členovia cirkvi v Gainesville zapojení a pozvali ma, aby som sa stala súčasťou tímu. To je program v ktorom oni rozdávajú jedlo tým, ktorí sú chorí a chudobní a nemajú možnosť si kúpiť. Aj keď možno hovoríme o Amerike, možno nám na myseľ príde, že sú všetci bohatí a bez problémov, ale skutočnosť je taká, že aj tam je mnoho ľudí, ktorí potrebujú cudziu pomoc. Vďačná som Pánovi za každú novú skúsenosť, ktorú som získala na tejto ceste, ako aj za všetkých predivných ľudí, ktorých som stretla a v ktorých srdciach horí Božia láska za Jeho dielo.

On Saturday, October 29th, after the consultation I was headed for Gainesville, Georgia, with my new hosts Anne and Ted Dittman. They are a part of the Gainesville First United Methodist Church, which is a partner church with the Padina and Kovačica UMCs. As the mission coordinator and the representative of the partner churches in Padina and Kovačica, they had a suggestion for me to take advantage of being in the US and come visit them again. I had the opportunity to talk about the life and the work of our church in Serbia. I had two presentations and as a partner church, they were especially interested in hearing about Padina and Kovačica. On Monday we had a special lunch meeting, where we talked about new ways of working together, about making our communication better inspite of the distance, about how we can enrich spiritually and encourage each other.

On Wednesday, just before I had to leave for home, I took part in a humanitarian activity called "Meals on Wheels", in which a few people from the Gainesville First UMC are involved. It is a program where they distribute food to less privileged or ill people, who are not able to buy it for themselves. When we talk about the US, usually an image pops out in our minds of everybody being rich and without problems, but even there, there are a lot of people who need somebody else's help. I am thankful to God for every new experience which I acquired on this trip, and for all those amazing people who I met and who have God's love for His work.  

 

Put u SAD (3) / Cesta do USA (3) / USA Trip (3)

Nakon tri dana provedenih u Samersetu, krenuli smo za Olton, gradić u blizini Sent Luisa, u državi Ilinois, gde se održala Sedma konsultacija za Istočnu Evropu i Balkan u okviru programa "Zajedno u misiji". Tema je bila "Sve činite u ime Gospoda Isusa Hrista". Pored Srbije, bile su zastupljene još i Makedonija, Bugarska, Mađarska, Slovačka, Češka i Poljska. Takođe, zastupljene su bile i SAD, kao i Švajcarska, ali kao organizatori konsultacija. Ovaj program, sa nazivom "Zajedno u misiji" je pokrenut pre nekoliko godina, kako bi Metodistička crkva u Americi pomogla svojoj braći i sestrama iz Metodističkih crkava u postkomunističkim zemljama Istočne Evrope i Balkana. Svaka od ovih zemalja ima svog misijskog koordinatora i svake godine se organizuju konsultacije (jedne godine u Evropi a druge u Americi), na kojima možemo razgovarati o idejama kako proširiti ovaj program kako bi bio još uspešniji i korisniji za obe strane, a takođe i o mogućnostima uspostavljanja parnerstava između Metodističkih crkava u Americi i Evropi. Kao misijski koordinator za Srbiju, za vreme konsultacija sam imala prilike da održim nekoliko prezentacija o životu i radu Evangeličke metodističke crkve u Srbiji. Na samom početku konsultacija, dobili smo poziv iz jedne tamošnje katoličke srednje škole da ih posetimo i predstavimo nešto iz istorije i geografije naših zemalja. Na konsultaciji je bilo prisutno oko 80-90 ljudi iz svih delova SAD-a. Imali smo dovoljno vremena za razgovor, druženje, uspostavljanje novih prijateljstava i mogućih novih partnerstava između američkih i evropskih crkava. Ono što mene lično najviše ohrabruje i dotiče jeste činjenica da nas Božja ljubav povezuje tako divno i trajno, da je ni hiljade kilometara, koji nas fizički dele, ne mogu umanjiti ili prekinuti. Divno je videti tu spremnost braće i sestara iz SAD-a, da zajedno sa nama doprinesu misijskom radu u našim zemljama. Zaista smo im zahvalni na njihovoj ljubavi prema nama, t.j. prema Božjem delu u našim zemljama. (Liljana)

Po troch dňoch strávených v Somersete, išli sme do mestečka Alton v štáte Illinois, neďaleko mesta St. Louis, kde sa konala Siedma konzultácia pre Východnú Európu a Balkán v rámci programu "Spoločne v misii". Téma bola "Všetko konajte v mene Pána Ježiša Krista". Okrem Srbska, zastúpené boli aj Macedónsko, Bulharsko, Maďarsko, Slovensko, Česko a Poľsko. Tiež, zastúpené boli aj USA a Šviarčiarsko - ako organizátori konsultácie. Tento program s názvom "Spoločne v misii" bol založený pred niekoľkými rokmi, aby Metodistická cirkev v USA pomohla svojim bratom a sestrám z Metodistických cirkví v post-komunistických krajinách Východnej Európy a Balkánu. Každá z týchto krajín má svojho misijného koordinátora a každý rok sa organizujú konzultácie (každého roku sa striedajú medzi USA a Európou), na ktorých sa môžeme rozprávať o ideach ako rozšíriť tento program, aby bol úspešnejší a úžitočnejší pre obe strany, ako aj o možnostiach zakladania partnerstiev medzi Metodistickými cirkvami v Amerike a Európe. Ako misijný koordinátor pre Srbsko, počas konzultácie som mala možnosť mať niekoľko prezentácií o živote a práci Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbsku. Na samom začiatku konzultácie sme dostali pozvanie od tamojšej súkromnej katolíckej strednej školy, aby sme ich prišli navštíviť a predstaviť trochu histórie a geografie z naších krajín. Na konzultácii bolo prítomných 80-90 ľudí z celých USA. Mali sme dostatočne času aj na rozhovory, spoločný čas, zakladanie nových priateľstiev ako aj nových partnerstiev medzi americkými a európskymi cirkvami. To čo mňa najviac povzbudilo a podotklo bol fakt, že nás Božia láska zjednocuje tak úžasne a silne, že ani tisíce kilometrov, ktoré nás fyzicky oddeľujú, tú lásku nemôžu uhasiť. Je naozaj predivne vidieť ochotu bratov a sestier z USA, aby spolu s nami prispeli misijnej práci v našich krajinách. Naozaj sme im vďační pre ich lásku voči nám, teda pre Božie dielo v naších krajinách. (Liljana)

After a few days spent in Somerset, KY, we headed for Alton, IL, a small town near St. Louis, MO, where the VII Consultation for Eastern Europe and the Balkans was held within the program called "In Mission Together". The theme was "Do everything in the name of the Lord Jesus Christ". Besides Serbia, representated were Macedonia, Bulgaria, Hungary, Slovakia, Czeck Republic and Poland, too. Also, both the USA and Switzerland were represented as the organizers of the consultation. This program, called "In Mission Together" was started a few years ago so that the United Methodist Church in the US would help their brothers and sisters in post-communist countries of Eastern Europe and the Balkans. Each of these countries has their own mission coordinator and each year, there is a consulation held (alternating between the US and Europe each year). This is a time when we can talk and exchange ideas about how to expand this program in order for it to be more efficient and more profitable for both sides. It is also a time when we are able to establish partnerships between the Methodist Churches from the US and Europe. As the Serbian mission coordinator, I was able to have a couple of presentations about the life and work of the United Methodist Church in Serbia. At the beginning of the consultation, we received an invitation from a private Catholic High School to visit them and present something from the history and the geography  of our countries. There were about 80-90 persons present at the consultation, from all over the US. We had enough time for conversations, spending time together, making new friends and establishing potential new partnerships between the American and European churches. What touched me and encouraged me the most was the fact that the Love of God binds us so amazingly and permanently that even though we are thousands of miles apart, the tie is not diminished nor severed. It was amazing to see the the willingness of our American brothers and sisters to share with us our burden for mission and contribute to it. We are truly grateful for their love for us, that is for the God's work in our countries. (Liljana)